Novinky
Na Olympijských hrách v Londýne 2012 bude plavecký areál "Aquatics Centre" hostiť nasledujúce športy: plávanie, paraolympijské plávanie, skoky do vody, synchronizované plávanie a plaveckú časť moderného päťboji.
Kľúčové informácie:
Športy: plávanie, paraolympijské plávanie, skoky do vody, synchronizované plávanie a plavecká časť moderného päťboji
Lokalita: Juhovýchodná roh Olympijského parku
Vek štadióna: nový
Počet súťaží: 192
Viac o plaveckom areáli "Aquatics Centre"
Stavba plaveckého areálu sa začala v roku 2008 a bola dokončená v júli 2011. Plavecký areál je súčasťou vstupnej brány do Olympijského parku. Očakáva sa, že viac ako dve tretiny návštevníkov vstúpi do Olympijského parku cez most, ktorý vedie cez hornú časť areálu.
Lokalitu navrhla medzinárodne uznávaná architekta Zaha Hadid. Rovnako ako v Pekingu patrí plavecký areál v Londýne k jednej z top stavieb. Areál zdobí vlnitá strecha, ktorá je 160m dlhá a 80m široká. Pre zaujímavosť, rozmerovo je strecha dlhšia ako Terminál 5 na londýnskom letisku Heathrow.
V priebehu Olympijských hier
Väčšina divákov bude sedieť v provizórnych krídlach, ktoré budú po skončení Olympijských hier odstránená.
Areál má 50m závodné bazén, 25m skokanský bazén, 50m rozplavávací bazén. Vodné pólo sa bude konať v dočasne postavenom bazéne v blízkosti plaveckého areálu.
Po skončení Olympijských hier
Plavecké centrum "Aquatics centre" sa po skončení Olympijských hier premení v zariadení, ktoré bude slúžiť miestnym ľuďom, plaveckým klubom a školám a taktiež profesionálnym plavcom.
Fotogaléria plaveckého areálu "Aquatics Centre"
Martina Moravcová chce štartovať na šiestej olympiá
de
!!!!!!!!V lete ste prekvapili celý plavecký svet, keď ste oznámili, že sa vraciate do bazénu a chcete štartovať na OH 2012 v Londýne. Bola túžba byť na šiestej olympiáde takým silným motorom, ktorý vás naštartoval opäť do tvrdého a systematického tréningu?
Budem úprimná, áno. Šanca dostať sa na šiestu olympiádu je pre mňa momentálne najväčšia motivácia. Takáto príležitosť ma veľmi láka. Navyše, na šiestich olympijských hrách neštartoval ešte žiaden slovenský športovec. Bol by to úplne nový zápis do histórie, ktorý by sa veľmi ťažko vyrovnával. Pokúsim sa nominovať na OH 2012, ale nebude to vôbec ľahké.
Kedy ste začali trénovať s vidinou skorého návratu do súťažného bazénu?
Už v apríli som sa do toho pustila, no z rôznych príčin som musela prípravu na niekoľko mesiacov prerušiť. Prakticky celý august som sa venovala môjmu letnému plaveckého kempu v Piešťanoch. Až po skončení týchto povinností som mohla začať opäť trénovať. Podarilo sa mi to v septembri – a začínala som prakticky od nuly. Po návrate do Dallasu som sa opäť podľa reálnych možnosti sústredila na tréning a v októbri a novembri som už plávala prvé súťaže po materskej dovolenke. Čiže po dvoch rokoch, čo je pre plavca veľmi veľká pauza.
Prečo práve v Dallase?
Podmienky a prostredie na trénovanie sú jednoznačne lepšie v Amerike. Navyše, človek, ak sa chce plávaniu venovať aspoň na osemdesiat - deväťdesiat percent, potrebuje okolo seba sparingpartnerov. Potrebuje skupinu plavcov, ktorí ho na tréningu potiahnú, ktorí ho motivujú k tomu, aby podával lepšie výkony. Ja takúto partiu plavcov v Dallase mám. Viem, že ak by som trénovala sama, nebavilo by ma to. Poznám sa, potrebujem okolo seba ľudí, čo mi pomôžu. A nie iba trénera Steva Colinsa. Na druhej strane musím tiež povedať, že v Amerike nemám také zázemie, pokiaľ ide o opateru dcérky. V lete v Piešťanoch to bolo ideálne. Užila si ju celá rodina. V Dallase to zostáva na mne. Času veľa nemám, lebo pri dieťati v tomto veku musí mať človek oči na stopkách, aby niečo nevyviedlo. Bolo dobré, že nedávno boli u nás moji rodičia a po nich sa o Karolínku starali zasa moji známi. Aspoň som mohla trénovať. Nie ráno od šiestej do ôsmej, ako som pôvodne kvôli Karolínke uvažovala, ale normálne v popoludňajších hodinách, čo bolo dobre aj pre regeneráciu organizmu a oddych.
Vaša dcérka je živé striebro. V praxi to prezentovala aj počas vášho tréningového kempu v Piešťanoch, no tam ju mal kto strážiť. Venovali ste sa jej nie iba vy a starí rodičia, ale dokonca aj tréneri a niektorí starí rodičia účastníkov tréningového kempu?
Áno. V Piešťanoch si v lete prišla na svoje. Všetci ju obskakovali a jej sa to veľmi páčilo. Vždy chce byť stredobodom pozornosti. Lenže v Amerike sme na ňu sami dvaja s manželom. Tam už takú veľkú spoločnosť opatrovateľov a pestúnov nezamestnáva. Všade jej je plno. Musíme ju na každom kroku strážiť, aby niečo nevyviedla. Chvíľu neposedí na jednom mieste.
Budem úprimná, áno. Šanca dostať sa na šiestu olympiádu je pre mňa momentálne najväčšia motivácia. Takáto príležitosť ma veľmi láka. Navyše, na šiestich olympijských hrách neštartoval ešte žiaden slovenský športovec. Bol by to úplne nový zápis do histórie, ktorý by sa veľmi ťažko vyrovnával. Pokúsim sa nominovať na OH 2012, ale nebude to vôbec ľahké.
Kedy ste začali trénovať s vidinou skorého návratu do súťažného bazénu?
Už v apríli som sa do toho pustila, no z rôznych príčin som musela prípravu na niekoľko mesiacov prerušiť. Prakticky celý august som sa venovala môjmu letnému plaveckého kempu v Piešťanoch. Až po skončení týchto povinností som mohla začať opäť trénovať. Podarilo sa mi to v septembri – a začínala som prakticky od nuly. Po návrate do Dallasu som sa opäť podľa reálnych možnosti sústredila na tréning a v októbri a novembri som už plávala prvé súťaže po materskej dovolenke. Čiže po dvoch rokoch, čo je pre plavca veľmi veľká pauza.
Prečo práve v Dallase?
Podmienky a prostredie na trénovanie sú jednoznačne lepšie v Amerike. Navyše, človek, ak sa chce plávaniu venovať aspoň na osemdesiat - deväťdesiat percent, potrebuje okolo seba sparingpartnerov. Potrebuje skupinu plavcov, ktorí ho na tréningu potiahnú, ktorí ho motivujú k tomu, aby podával lepšie výkony. Ja takúto partiu plavcov v Dallase mám. Viem, že ak by som trénovala sama, nebavilo by ma to. Poznám sa, potrebujem okolo seba ľudí, čo mi pomôžu. A nie iba trénera Steva Colinsa. Na druhej strane musím tiež povedať, že v Amerike nemám také zázemie, pokiaľ ide o opateru dcérky. V lete v Piešťanoch to bolo ideálne. Užila si ju celá rodina. V Dallase to zostáva na mne. Času veľa nemám, lebo pri dieťati v tomto veku musí mať človek oči na stopkách, aby niečo nevyviedlo. Bolo dobré, že nedávno boli u nás moji rodičia a po nich sa o Karolínku starali zasa moji známi. Aspoň som mohla trénovať. Nie ráno od šiestej do ôsmej, ako som pôvodne kvôli Karolínke uvažovala, ale normálne v popoludňajších hodinách, čo bolo dobre aj pre regeneráciu organizmu a oddych.
Vaša dcérka je živé striebro. V praxi to prezentovala aj počas vášho tréningového kempu v Piešťanoch, no tam ju mal kto strážiť. Venovali ste sa jej nie iba vy a starí rodičia, ale dokonca aj tréneri a niektorí starí rodičia účastníkov tréningového kempu?
Áno. V Piešťanoch si v lete prišla na svoje. Všetci ju obskakovali a jej sa to veľmi páčilo. Vždy chce byť stredobodom pozornosti. Lenže v Amerike sme na ňu sami dvaja s manželom. Tam už takú veľkú spoločnosť opatrovateľov a pestúnov nezamestnáva. Všade jej je plno. Musíme ju na každom kroku strážiť, aby niečo nevyviedla. Chvíľu neposedí na jednom mieste.